BRATISLAVA – Slovensko dnes a zajtra uskutoční jedno z najdôležitejších rozhodnutí vo svojej novodobej histórii. Označením slovíčka „áno“ alebo „nie“ odpovedia občania v referende na otázku, či sa má Slovenská republika stať členským štátom Európskej únie.
„Ak príde dosť voličov, je to signál, že ľudia považujú otázku za dôležitú. Inak to bude nepríjemná správa a vznikli by pochybnosti o vstupe do únie,“ hovorí analytik Inštitútu pre verejné otázky Michal Vašečka.
S napätím očakávajú výsledky hlasovania najmä susedné krajiny Česko a Poľsko, ktoré referendum ešte len pripravujú. Líder koaličnej ANO Pavol Rusko hovorí, že referendum bude mať motivačný význam pre susedov. Český sociológ Ivan Gabal hovorí, že v Česku prevláda mienka, že „Slováci vstup do únie schvália“. Ak by referendum stroskotalo, Gabal sa domnieva, že pre Čechov by to bol silný signál, ktorý by ich vyburcoval k účasti.
Účasť nižšia ako päťdesiat percent by znamenala, že referendum je neplatné. Prístupovú zmluvu do únie by parlament napriek tomu schválil. Ale Vašečka varuje, že odporcovia integrácie by dostali silný argument, že sa rozhodlo „o nás bez nás“. Vstup do únie by bol potom podľa neho síce legálny, ale nie legitímny.
V rokoch 1995 až 1998 adresovali západné demokracie Mečiarovej vláde mnohé výhrady. Slovensko začalo zaostávať v integrácii, nedostalo ani pozvánku do Severoatlantickej aliancie. Situácia sa zmenila až po voľbách v jeseni 1998, keď nastúpila vláda Mikuláša Dzurindu. O Slovensku sa začalo vo svete hovoriť ako o „úspešnom príbehu“ strednej Európy.
„Neúspech referenda by znamenal pokrivenie obrazu Slovenska v zahraničí a smerom dovnútra štátu by to bol dôsledok skutočnosti, že všetky doterajšie referendá občania pochopili len ako prostriedok boja o moc,“ povedal politológ Ľuboš Kubín. Na Slovensku ešte ani jedno referendum nebolo platné. Buď sa na ňom nezúčastnil dostatok ľudí, alebo bolo zmarené.
Politici sú zatiaľ v neistote. Odhodlanie prísť na referendum v prieskumoch potvrdilo 60 až 80 percent opýtaných. S blížiacim sa referendom však záujem skôr klesal. Lídri parlamentných strán sa ešte v utorok dohodli, že ak by po dnešnom dni hrozila nízka účasť, zasiahnu. Je však málo pravdepodobné, že sa v televízii alebo v rozhlase skutočne ozve hlas politikov vyzývajúci na účasť.
„Sme kontroverzne vnímaní. To nie je o tom, že Dzurinda, Rusko a Bugár nám povedali, že ideme voliť, tak teda ideme voliť,“ hovorí šéf ANO Pavol Rusko. Je skôr za to, aby sa po dohode s médiami po prvom dni referenda vo vysielaní objavila upútavka, či je číslo účasti varujúce. Nevylúčil prípadne príhovory nepolitických osobností, umelcov alebo športovcov.
Predseda SMK Béla Bugár hovorí, že šéfovia parlamentných strán budú v telefonickom kontakte a ak by to bolo nevyhnutné, nevylúčil prípadné stretnutie.
V politickom zákulisí sa tiež diskutuje, že ťažké chvíle čakajú vicepremiéra pre európsku integráciu Pála Csákyho bez ohľadu na výsledky referenda. Tlaky na jeho zosadenie sa utlmili pred referendom, aby politické spory nepôsobili na ľudí demotivujúco.
Rusko „zachytil“ hlasy o kritike, ktorá čaká Csákyho, ale nemyslí si, že by bolo seriózne „všetko zvaľovať na jedného človeka“. Csákyho stranícky šéf Béla Bugár podotkol, že počul o snahe Smeru „všetku vinu hodiť na plecia Csákyho a vlády“. Nezapočul však, že by vládne strany mali záujem na vicepremiérovom odchode. V SMK o výmene Csákyho ani len neuvažujú.
„Pán Bugár môže byť pokojný. Nemienim celú svoju činnosť zamerať na pána Csákyho,“ hovorí Monika Beňová, predsedníčka eurointegračného výboru zo Smeru, ktorý chcel pred časom Csákyho hlavu. „Budem sa snažiť prichádzať s konštruktívnymi návrhmi, ako aspoň čiastočne napraviť to, čo on (Csáky) kazí,“ povedala.
Oficiálne výsledky referenda by mali byť známe až v nedeľu. Predpokladá sa však, že neoficiálne výsledky médiá prinesú už zajtra pred polnocou.
V prípade schválenia vstupu do únie sa neočakávajú také oslavy, aké boli pred týždňom pri vítaní bronzových hokejistov.
Ministerstvo zahraničia pripravuje v Bratislave na Hlavnom námestí na sobotu podvečer happening. Zúčastniť sa na ňom majú členovia vlády i umelci.
